streda 3. apríla 2013

Katarína Revická - Vlci z Aljašky


Autor: Katarína Revická
Názov: Vlci z Aljašky
Počet strán: 224
Rok vydania: 2012
Vydavateľstvo: Motýľ
Anotácia: Volám sa Alex Tomasová a vždy som bola decko, ktoré nikto nechcel. Vlastní rodičia ma odkopli ako psa a v domove si ma prehadzovali ako horúci zemiak z pahreby. Neskôr sa našla rodina, ktorá si ma nechala. Nenávidela som ich za to, lebo mi nerozumeli. Život sa mi zdal mizerný. Iba v škole sa mi darilo. Bola som kráľovná – tá, ktorej sa všetci báli odporovať. Všetko zmenil neplánovaný rodinný výlet na Aljašku, kde som spoznala záhadné dvojčatá – anjela menom Kris a jeho brata Sama. Nikdy som ich nemala stretnúť. Boli mojou skazou. No práve tam – na konci sveta – som zistila, kto v skutočnosti som a čo všetko dokážem. Prezradila mi to šamanka z miestneho kmeňa. A tak som sa ocitla vo vojne, ktorá trvala už tisícky rokov. Medzitým som prežila veľkú lásku, vášeň, ale aj hnev a sklamanie. Teraz ma čaká obrovská výzva. Prekliatie aljašských vlkov sa vzťahuje aj na mňa, a preto musím odvážne čeliť svojmu osudu.

Vlci z Aljašky sú prvotinou mladej Kataríny Revickej. Zaujala ma hneď svojou pútavou obálkou  a anotácia sľubovala skvelý čitateľský zážitok. Ale bolo to tak? Ani veľmi nie. Väčšina zo sľubovaného ostala iba v anotácií a samotnej knihe sa to oblúkom vyhlo. Bohužiaľ.  

Už od prvých strán mi bolo viac ako jasné, že dočítať túto knihu do poslednej strany bude pre mňa doslova boj. Veru bol a to riadny musela som sa miestami skutočne premáhať aby som knihu nezaložila niekde kde ju už nenájdem. Ale poďme poporiadku .

Názor na hrdinku celého príbehu Alex som si stihla spraviť po ani nie troch stranách knihy. Je pre mňa postavou s ktorou som sa absolútne nevedela stotožniť ani len na sekundu. Je arogantná čo cítiť z každej druhej vety, do seba zahľadená a správa sa ako sociálna pracovníčka z výpadovky. Za to s koľkými sa stihla vyspať počas knihy by sa nemusel hanbiť žiaden román 18+ aj keď nás autorka ušetrila podrobných opisov daného okamihu.

Čo sa týka mužského hrdinu, ktorý by akosi v tomto type kníh samozrejme nemal chýbať som po pravde vôbec nemala jasno. Bol to Kris? Trevor? Fred? Skutočne netuším, autorka im venovala všetkým tak malý priestor, že pre mňa neboli nič viac ako výplňou strán kde sa dialo väčšie nič ako obyčajne. 

Nepochopiteľné bolo pre mňa správanie väčšiny postáv. Bolo absolútne nelogické ako keby mali nejaké skraty a správali sa úplne opačne ako zvyčajne. Príkladom tohto boli napríklad Alexini rodičia, ktorí ju bez slovka pustia na Aljašku. Seriózne? Ukážte mi niekto takýchto zodpovedných rodičov rada by som takých videla. A mohla by som vymenúvať takéto situácie ešte pekne dlho. 

Na margo vyššie spomínaných opisov mi nedá nespomenúť ich takmer neustála absencia. Dávno som nevidela knihu, ktorá by obsahovala tak málo opisov ako tento výtvor. Prostredie, situácie to sú veci, ktoré by si človek mal vďaka opisom vedieť predstaviť, ktoré mu autor prostredníctvom nich približuje. No tu autorka asi nemala potrebu čitateľom čokoľvek objasniť.

Vec, ktorá bola pomyselným ďalším klincom do rakvy tejto knihy je jej uponáhľanosť. Autorka dej neustále hnala závratným tempom dopredu a tak celá kniha pôsobila ako za jazdy z rýchlika ani ste nestíhali sledovať čo sa deje chvíľu sa dialo jedno a v momente autorka vhupsla do novej situácie.

Ďalším klincom bolo celkové spracovanie, ktoré pôsobilo nanajvýš amatérsky. Beriem do úvahy, že je  to autorkin debut no i napriek tomu si myslím, že by mal mať akú takú úroveň a tá tejto knihe bohužiaľ chýbala mala som dojem akoby autorka bola žiačkou základnej školy pretože štýl jej písania mi na to sedel.

Úplne posledné, čo už v mojich očiach nezachránilo takmer nič bol záver. Bol možno nečakaný a pre mňa bol veľkým WTH avšak nie v tom dobrom slova zmysle to ako autorka knihu napokon uzavrela to som skutočne nečakala a vôbec ma to nepotešilo niežeby mi na osude hlavnej postavy záležalo pretože autorka mi na to nedala žiaden podnet a záver bol pre mňa proste len vyvrcholením celkového sklamania. 

Na knihách sa vždy snažím hľadať aj pozitívum hlavne ak sa mi veľmi nepáčia no v prípade Vlkov z Aljašky bol jej veľkým a bohužiaľ aj jediným veľkým plus obálka, na ktorej si dalo vydavateľstvo skutočne záležať. Pretože tak klamať telom ako to zvládla táto  kniha to nedokáže každá. 

Kniha bola teda nakoniec pre mňa veľkým sklamaním a ešte väčším utrpením kým som sa pokúšala prehrýzť na poslednú stranu. Musím skonštatovať, že táto kniha nie je ničím výnimočná  nenašlo sa proste nič čo by ma uchvátilo zato vecí, ktoré ma rozčuľovali bolo ako maku. Neviem či autorka plánuje vydať ešte nejaký príbeh no jej tvorbe sa po tejto skúsenosti asi oblúkom vyhnem.

Moje hodnotenie:


2 komentáre:

  1. Ja by som nedala asi ani jednu pandičku! Po desiatich stránkach som knihu zavrela a bežala som ju vrátiť do knižnice. Najväčšie šťastie, že som si ju nekúpila. Inak, skvelá recenzia :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. no ja som s tym mala dost problem ale povedala som si, ze ked uz to citam tak to nejak dorazim ale uz nikdy viac :D

      Odstrániť

Ďakujem, že komentujete moje články, veľmi si to cením. Snažím sa na každý komentár, skôr či neskôr odpovedať. :) Prosím vás, nepoužívajte v komentároch vulgárne a urážlivé slová.