Carrie Ryan - Temné diery

Autor: Carrie Ryan
Originál názov: The Dark and Hollow Places
Počet strán: 440
Rok vydania: 2012
Vydavateľstvo: Slovart

Anotácia: Posledná časť voľnej trilógie. Annah vie ako prežiť. Odkedy sa Elias pridal k regrútom, žije sama v Temnom Meste. Vlastne skôr prežíva. Protektorát už neexistuje a regrúti predstavujú po Vzbure skôr hrozbu než oporu, a tak je každý deň iba snahou dopracovať sa k ďalšiemu ránu. Annah ťaží minulosť, rany na duši i na tele. Prežiť v tomto meste nie je jednoduché a dni zrazu prinášajú nové a nové prekvapenia. Udalosti naberajú spád. Stretnutie so sestrou strieda zoznámenie s Catcherom a Eliasov návrat. Nakazené potkany, znesvätení či Mudovia už zďaleka nie sú jediným ohrozením života. Annah čoskoro zisťuje, že krutosť regrútov sa vyrovná ohavnostiam, ktoré páchajú znesvätení a Rezervácia nie je žiadnym ostrovom istoty. Podarí sa jej napriek všetkému zbúrať múry, ktoré jej bránia v láske? Zdolá nástrahy, ktoré pre obyvateľov Temného Mesta prichystá horda znesvätených? Prežije, alebo skončí ako večne nenásytný a malátny prízrak?

Temné diery sú tretým a posledným dielom série Les kostí. Opäť sa ocitáme vo svete, v ktorom každý jeden deň predstavuje zápas o prežitie, každá minúta môže znamenať tú poslednú vo vašej ľudskej existencii. Sme vo svete plnom znesvätených, mudov či nakazených svíň. Autorka nás tento krát z lesa a pobrežia zaviedla priamo do Temného mesta, kde po páde Protektorátu  prebrali moc Regrúti. No tí namiesto toho, aby boli oporou predstavujú pre ľudí len ďalšiu hrozbu, ktorej musia dennodenne čeliť.

Hlavnou hrdinkou a zároveň rozprávačkou celého záverečného príbehu je Annah. Po Mary a  Gabrielle konečne hlavná postava, ktorú by som najradšej nevyfliaskala. Po odchode Eliasa k regrútom sa pretĺka ako vie a snaží sa v meste prežiť. Možno práve vďaka tomu z nej nie je jedna z ufňukaných hrdiniek, ktoré si nevedia dať samé so sebou rady. I keď na prvý pohľad pôsobí odvážne, silne a neohrozene jej vnútro zožiera minulosť. Annah sa počas troch rokov čakania na Eliasov návrat naučila o seba postarať sama. Nemohla a nemusela sa spoliehať na nikoho iného iba na seba samu. Preto, keď sa objaví Catcher, ktorého si môžeme pamätať z druhej knihy tejto voľnej trilógie, má problém dôverovať mu. Taktiež ako Annah aj on sa musí vysporiadať so svojím životom, ktorý nenávidí kvôli tomu čím je. S Annah tvorili skvelú dvojicu práve preto, že vďaka svojim osudom sa vedeli navzájom najviac chápať. Okrem neho sa do Temného mesta vráti aj Elias spolu Gabrielle, ktorá je stratenou sestrou Annah. Na rozdiel od Annah a Catchera som v tejto knihe mala problém si obľúbiť Gabrielle a Eliasa. Vlastne moja antipatia voči Gabrielle začala už v Pobreží hrôzy. Tu sa k nej pridal aj Elias a to len vďaka svojmu počínaniu . Jednoducho som nevedela vystáť situácie kde sa títo dvaja ukázali. No na moje počudovanie sa to v závere zmenilo a ich správanie mi už také prefackania hodné neprišlo.

Kto by očakával srdcervúce stretnutie sestier po dlhých rokoch odlúčenia a dlho očakávané stretnutie Eliasa s Annah ako vystrihnuté z Pošty pre teba ostane sklamaný. Žiadne takéto zvítanie sa nekoná pretože okrem nich do Temného mesta mieria tisíce znesvätených, ktorí sa prebudili zo svojho spánku a nič im nezabráni v ceste za šírením nákazy. A tak sa namiesto prípadných sĺz radosti a objatí začína kolotoč, na ktorý sme v knihách Carrie Ryan veľmi dobre zvyknutí. Panika, strach, horda znesvätených a ich večné neutíchajúce stonanie to všetko vám autorka servíruje tak verne, až sa sami ocitáte v tomto bezútešnom svete spolu s postavami knihy. Záver knihy bol doslova na prasknutie nabitý napätím a akciou. Spolu s Annah do poslednej chvíle bojujete o holý život. Tajíte dych nad situáciami, kde jej smrť doslova dýcha na krk.  Bojíte sa spolu s ňou a keď už chce svoj boj vzdať povzbudzujete ju aby vydržala a nepoddávala sa. Autorka jednoducho vie ako vo vás vyvolať rozsiahlu paletu emócií, ktoré budete zdielať s jej postavami.

Temné diery sú, nielen vďaka názvu ale i vďaka vykresleniu prostredia, ľudí a situácií, ktoré pôsobia priam desivo živo, najtemnejšou knihou celej série. Najvýraznejšie sa to dá vidieť na Regrútoch, ktorí sa dosť často správali horšie ako zvieratá alebo vlastne horšie ako znesvätení, ktorí za svoje počínanie nie sú zodpovední a nie sú si ho ani vedomí. Vo svete, v ktorom je dôležitý každý človek sa také správanie nedá pochopiť a ani ospravedlniť. Ja som teda nechápala čo ich vedie k tomu, aby robili to čo robili. Čo ich vedie k tomu, aby s ľuďmi zaobchádzali horšie ako so znesvätenými.

I keď kniha neskončila vyriešením situácie so znesvätenými (Ani sa nedalo očakávať, že sa odrazu vyparia.) je skvelým ukončením tejto jedinečnej série. A vďaka nej už nemám odpor voči zombie tematike, čo je pre mňa len plus. Knihu ako aj sériu môžem len a len odporúčať. Ak sa radi bojíte, zbožňujete napätie a nepohrdnete ani dávkou romantiky, Temne diery sú ako stvorene pre vás.

Moje hodnotenie: 

Carrie Ryan - Les kostí

Svet ako ho poznáte je dávno preč. Nezostalo nič len malá kolónia zo všetkých strán obklopená Lesom. Jediné čo máte povinnosť voči kolónií a viera v Boha. Žijete v neustálej obave o svoj život a od istej smrti vás dennodenne delí len pletivo plota. Neviete si predstaviť, že by váš životný priestor vymedzoval plot? Kde prejsť zaň je tabu? Zákaz, ktorého porušenie sa pre vás rovná strate vlastného života?

Vitajte v Marinom svete.

Mary je jednou z obyvateľov kolónie, kde žije spolu so svojou mamou a bratom. Odmala počúva o oceáne a svete za hranicou plota a po tom ako sa aj jej mama dobrovoľne stane jednou zo znesvätených začne o svete mimo kolónie premýšľať čoraz viac. I napriek snahe Sesterstva po ktorého  „ochrannými krídlami“ sa ocitla ju stále viac láka predstava života bez znesvätených na mieste kde to ich prítomnosťou nieje dotknuté. A túži zistiť, čo sa nachádza za Lesom.  Neverí, že sú poslednou baštou živých na svete. A tak, keď sa naskytne príležitosť vydať sa za hranice kolónie musí sa rozhodnúť pre cestu, ktorá ju zavedie k vysnívanému oceánu alebo zostať a čakať na svoj osud.

Mary je hlavnou hrdinkou, ktorá spolu so svojimi priateľmi Harrym, Travisom, Cass, a bratom Jedom s manželkou Beth žijú v kolónií.  S Mary som sa nevedela vôbec stotožniť, ani len sa vcítiť do jej konania. Niekedy som si priala, aby som ju mala po ruke a mohla jej zatriasť hlavou, zakričať „Pred použitím potriasť!“, aby sa spamätala a uvedomila si, že svet sa netočí len okolo nej a jej sna. Niekto si možno povie, že je odvážna no jej správanie skôr pokladám za zmes naivity a nevedomosti než za odvahu. Svojim konaním privádzala všetkých naokolo len do neustáleho nebezpečenstva. Ale Mary mala samozrejme aj svoje svetlé chvíľky a ja ju teda neodsudzujem úplne. Veď nikto nieje bez chyby a ocitnúť v situáciách, v ktorých sa ocitla ona tak skutočne neviem ako by som reagovala. Možno by nad tým krútil niekto hlavou takisto ako ja nad ňou. Ostatné postavy mi tiež nedali veľa príležitostí si ich obľúbiť. Konanie žiadnej alebo nejaký ich prejav na mňa nezapôsobil natoľko výrazne, aby sa zaradila medzi moje obľúbené. 

Priznám sa tematika zombie alebo živých mŕtvych mi nieje veľmi blízka a nezvyknem ju vyhľadávať v žiadnej podobe. I napriek tomu ma kniha Les kostí lákala, aby som si ju prečítala. Kniha vás vtiahne do deja a vy sa razom ocitnete s Mary v kolónií. Príbeh je plný napätia a keď sa aj vyskytne chvíľka pokoja a vy si myslíte, že si snáď vydýchnete o pár riadkov sa všetko zvrtne a nie práve tým najlepším smerom. Ak sa hovorí, že nikdy nieje tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie tak pre túto knihu to platí hádam dvojnásobne.  Ešte som nedržala v rukách knihu pri ktorej by som počas čítania mala tak zvláštne a protichodné pocity ako práve pri Lese kostí. Na jednej strane nepríjemný a znepokojujúci pocit z udalostí v knihe. A na strane druhej si ma táto kniha celkom získala.

Les kostí je prvotinou autorky Carrie Ryan a myslím si, že veľmi vydarenou. U mňa sa hneď zaradil do rebríčku toho najlepšieho čo som v poslednej dobe čítala a za seba môžem túto knihu len odporúčať. Ten kto má rád napätie a akciu si rozhodne príde na svoje. A ak náhodou niekto váha určite by po nej mal siahnuť veď kniha predsa nehryzie ;)

Moje hodnotenie: