Zobrazujú sa príspevky s označením recenzie. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením recenzie. Zobraziť všetky príspevky

streda 24. júla 2013

Lena Riečanská – Nebo peklo raj

Autor: Lena Riečanská
Počet strán: 224
Rok vydania: 2011
Vydavateľstvo: Motýľ
Anotácia: Život sa vie s nami pohrať. Raz sa cítime ako v raji, inokedy je to úplné peklo. Marcel padá z problému do problému. Keď stretne svoju životnú lásku, konečne dospeje, ibaže osud sa s ním nepríjemne zahrá a jeho šťastie sa rúca ako domček z karát. Agáta po dovŕšení osemnástky opúšťa detský domov. Usiluje sa zaradiť do bežného života. Nepripravená sa ocitne vo víre intríg a falše. Svoju lásku stretne za podivných okolností. Oddá sa jej bezhlavo, prehliada nedostatky aj spôsob života milovaného muža. Bezvýhradne ho obdivuje a nasleduje. Hrdinovia príbehu sa ocitnú na pokraji priepasti, keď potrebujú pevnú pomocnú ruku. Stihnú sa jej zachytiť? Znamená podaná ruka symbol neba, pekla alebo ich zavedie do pokojného raja?

Kniha Nebo peklo raj je knihou troch príbehov. V prvých dvoch sledujeme dvoch hlavných hrdinov – Marcela a Agáty. A čo tretí príbeh? V tom sa osudy týchto dvoch prepletú a my uvidíme ako to vyzerá, keď sa dvaja mladí ľudia s takou rozdielnou minulosťou stretnú.


Prvý príbeh je príbehom jedného z dvojice hlavných hrdinov – Marcela. Marcel nebol plánované dieťa on sa totiž svojim rodičom tak akosi pritrafil. A tak si povedali, že čo im Boh doprial o to sa postarajú no a samozrejme Marcel ako taký Benjamín rodiny bol parádne rozmaznávaný, prešlo  mu všetko, smel všetko a dostal všetko. Rodičia skrátka výchovu svojej najmladšej ratolesti absolútne nezvládli, čo sa samozrejme na jeho správaní pekne podpísalo. Už od začiatku som vedela, že Marcel mi nesadne práve pre to akej výchovy sa mu dostalo a to, čo z neho vďaka nej vyrastalo. Marcel bol prosto drzý, rozmaznaný fagan, ktorý sa nevedel vpratať do kože. Vždy, keď sa objavil jeho brat Jano som s ním súhlasila i keď sa na adresu svojho mladšieho brata nezdržal vulgarizmov mal pravdu no nik ho nepočúval.

Marcel preliezal z prúseru do prúseru a zázrakom sa mu vyhýbali následky jeho činov. Ja osobne som dúfala, že aspoň raz si vyžerie to čo si sám navarí no čas nakoniec ukáže sám a jeho činy samozrejme následky mať raz budú.

V druhej časti knihy zasa sledujeme príbeh druhej hlavnej hrdinky celej knihy Agáty Májovej. Agáta na rozdiel od Marcela nemala od narodenia na ružiach ustlané po pravde mala po narodení ustlané pod stromom a tak sa už v útlom detstve ocitla v detskom domove. Na rozdiel od Marcela nemala všetko, nemala prakticky nič no i napriek tomu z nej vyrástla skvelá mladá žena i keď s komplexom zo svojho výzoru. Po pravde som nechápala prečo si myslí, že nie je pekná ale, keď som ďalej čítala ako sa k nej správali deti v domove chápala som prečo sa v nej zakorenil pocit, že ju krása zďaleka obišla. No samozrejme Agáta bola krásna. Možno nebola vhodná na módnu prehliadku ani na obálku časopisu a mala aj istý hendikep no vnútornú krásu jej uprieť nemožno (i keď tú dnes berie do úvahy málokto).

Agáta si musela po odchode z domova nájsť svoje miesto vo svete a ja som jej držala palce pri každom nezdare som bola smutná s ňou, keď sa jej niečo podarilo tešila som sa. Od začiatku som jej skrátka držala palce. Našťastie sa našli ľudia, ktorí jej boli ochotní pomôcť. Možno si niekto povie aké je to nereálne, veď v dnešnej dobe takto realita nevyzerá no úprimne ak toto niekto povie asi mu nikto nikdy nezištne nepomohol (čo je škoda). Agáta bola skromná, milá a vďačná za každú drobnosť, za všetko čo jej kto v dobrom ponúkol a preto si ma jej príbeh získal omnoho viac ako príbeh Marcela, ktorý si nevážil nič, z toho čoho sa mu v živote dostalo.

Posledný príbeh, ktorý sa v knihe nachádza je ako som spomínala príbehom, kde sa Marcel a Agáta stretnú. Sama som bola zvedavá ako dopadne, keď sa stretnú osobnosti s tak rozdielnou minulosťou a tak rozdielnou výchovou. Ona – tichá, skromná a on – rebel. No a ako to dopadlo? To prezrádzať nebudem. Dozviete sa to ak knihu otvoríte.

Všetky príbehy, ktoré boli v knihe obsiahnuté mali dačo do seba. Pri jednom som mala chuť hlavnej postave zakrútiť krkom prípadne mu dať pár výchovných, dúfala, že sa spamätá a krútiac hlavou sledovala ako to s ním ide parádne z kopca. V ďalšom som hrdinke držala palce, sledovala ako si hľadá svoje miestočko vo svete, prácu, sledovala jej nezdary, ako jej závistlivci hádžu polená pod nohy ale i to ako jej tí dobrí podávajú pomocnú ruku.

Do knihy Nebo peklo raj som sa pustila na základe anotácie. Vlastne, keď nad tým tak uvažujem v prvom rade  za to môže rozprávanie samotnej autorky, po ktorom som si povedala – tak toto si musím prečítať. Téma ma zaujala a ja som verila, že ma kniha bude baviť a veru nesklamala som sa.  Kniha ma zaujala od prvých viet až po poslednú bodku.

Kniha sa mi čítala veľmi dobre, vlastne som ju doslova hltala, pretože je písaná sviežim a pútavým štýlom. Hádam ani nebolo miesto, kde by som sa nudila a musela sa premáhať v pokračovaní. Prevracala som stránky neschopná ju odložiť, pretože som jednoducho chcela vedieť ako príbeh, ktorý na 224 stránkach autorka rozpovedala, dopadne.

Nebo peklo raj je prvou knihou od Leny Riečanskej, ktorá sa mi dostala do rúk. No isto nieje poslednou knihou, po ktorej id tejto autorky siahnem. Už teraz sa teším na ďalšie knihy, ktoré ma čakajú a ďalšie, ktoré autorka ešte len chystá.

Moje hodnotenie: 

pondelok 17. júna 2013

Teheren Mafi – Som roztrieštená

Autor: Teheren Mafi
Originál názov: Shatter me
Počet strán: 288
Rok vydania: 2013
Vydavateľstvo: CooBoo
Anotácia: Juliette trávi stovky dní zatvorená v betónovej cele. Pre svojich blízkych, spolužiakov a rodičov predstavuje hrozbu, ktorú je treba pred svetom ukrývať. Keď sa jej niekto dotkne, začnú sa diať nebezpečné veci... Nikto nevie, prečo je Juliettin dotyk smrteľný, no nový systém s ňou má veľké plány. Juliettina predstava je celkom iná. Jej dotyk je jej silou, no na to, ako s ňou naložiť príde až po tom, čo do jej života vstúpi Adam – chlapec s tetovaním vtáka na hrudi...

Po knihe Som roztrieštená som siahla z čistej zvedavosti už nejakú dobu na ňu sledujem celkom pozitívne ohlasy a tak som sa rozhodla, že sa na ňu pozriem aj ja, keď je taká ospevovaná tak musí byť asi dobrá, no nie? Avšak nebola. Vonkoncom nie. Už od samého začiatku som sa  do nej nevedela riadne začítať. Neustále som ju odkladala a menila za iné pútavejšie knihy. Jednoducho som nevedela prekusnúť štýl akým autorka písala. Myslela som si, že si naň časom zvyknem a bude to v poriadku, no nezvykla som si práve naopak moje znechutenie z autorkinho štýlu sa len stupňovalo. Prirovnania, ktoré používala ma otravovali od samého začiatku. Nedávali ani hlavu ani pätu. Boli nezmyselné a veľmi otravujúce. 

Hlavnou postavou knihy je Juliette, ktorá nie je len tak obyčajným človekom má dar alebo ako si myslí ona preliatie. A možno prekliata naozaj je pretože ja som ju preklínala počas celej knihy za jej správanie, ktoré som nevedela jednoducho vystáť. Pôsobila na mňa ako psychicky labilná osoba alebo totálna troska ktorá len  čaká, kto jej podá žiletku a ona si môže pokojne v kúte ukončiť život. Jej myšlienkové pochody to bolo dačo neskutočné. Som troska alebo Som psycho by knihu podľa mňa vystihovalo viac. Ďalšia vec, ktorá ma na nej zarazila boli jej náhle super schopnosti. Preraziť betón päsťou? No ako to ma dostalo, kde sa tá schopnosť vzala a prečo ju  nemala, keď trčala v ústave? No záhada, na ktorú pozná odpoveď asi len sama autorka. 

Adam to bol že vraj hlavná mužská postava. No úprimne nezaujal ma ani len za mak. Ja ani neviem, čo si o ňom poriadne myslieť. Neprejavil sa nijak výrazne na to, aby som si povedala wow ten je super, alebo aby som sa priblblo uškŕňala len čo sa objaví v ďalšej scéne. 

Obe hlavné postavy proste knihou preplávali bez toho, aby som sa zaujímala o to, čo sa s nimi stane, či sa im niečo stane. Netrápilo ma to. Keby v strede knihy Juliette alebo Adam zmizne ja nehnem ani brvou. 

Čo sa ďalších postáv týka taktiež nie je veľmi čo povedať. Warner? Kenji? James? No veru ani oni nepatrili k tým, o ktorých by som javila aký taký záujem. Skrátka boli pre mňa či už hlavné postavy alebo tie vedľajšie neskutočne nezaujímavé, chýbalo im hocičo, čo by ma primälo sa o ne aspoň trošku sa zaujímať no autorka do ich charakterov nevložila také nič.

Keď to mám zhrnúť kniha Som roztrieštená bola hrozná. Bezduché postavy len tak sa ponevierajúce v scénach, prostredie, ktoré asi ani neviem ako vyzeralo skôr to bolo asi vzsuchoprázno ak by som mala podľa chabých opisov hodnotiť. Na knihe sa mi nepáčilo absolútne nič a tak nemám vonkoncom záujem púšťať sa do pokračovania tejto série. 

Moje hodnotenie:

utorok 11. júna 2013

Silvia Antalíková – Čo môžu muži, môžem aj ja

Autor: Silvia Antalíková
Počet strán: 256
Rok vydania: 2012
Vydavateľstvo: PT Marenčin
Anotácia: Nikto sa dnes už nepozastavuje nad tým keď MUŽ: 
- nie je ochotný riešiť tehotenstvo svojej partnerky, pretože JEHO sa to jednoducho netýka 
- odchádza od SVOJEJ ženy a SVOJICH detí k mladej milenke, pretože sa ich všetkých už nabažil
- založí si NOVÚ rodinu a na tú predchádzajúcu prosto už NEMÁ viac čas, peniaze a ani ... pomyslenie 
- poletuje medzi manželkou a milenkou, a kamaráti ho obdivujú, závidia a považujú ho za playboja, zvodcu a za kríženca kanca so žrebcom 
ALE??????: ČO AK BY TO VŠETKO BOLO PRESNE: NAOPAK???

sobota 25. mája 2013

Sofia Vitalle – Seduktor: Pred osudom neutečieš

Autor: Sofia Vitalle
Počet strán: 296
Rok vydania: 2013
Vydavateľstvo: IKAR
Anotácia: Po päťsto rokoch sa znova začal ten kolobeh. Znova sa začal lov. Lov, v ktorom môže vyhrať len jeden. Seduktor, Pokušiteľ, Zvodca hriešnikov. Jeho úlohou je poslať sedem nevinných duší do zatratenia. Je rozhodnutý urobiť to za každú cenu. Odmenou preňho má byť dávno stratená sloboda. Do cesty mu však vstúpi neznámy cudzinec, ktorý so sebou prinesie pochybnosti. Otázky, na ktoré nikdy nedostal odpovede, sa okolo neho začnú vznášať ako búrkové mračná. Zatúži po pravde. Pravda však prináša nevídané odhalenie. Zlomí ho to poznanie – alebo posilní? Dokáže odolať pokušeniu?
Po knihe Seduktor od Sofie Vitalle som siahla z čírej zvedavosti a preto, že slovenské knihy v poslednej dobe tak trochu viac vyhľadávam no a táto znela už podľa anotácie zaujímavo tak som si povedala prečo ju neskúsiť?

Kniha už podľa anotácie sľubovala vcelku zaujímavý zážitok, námet v našich končinách doteraz nevyužitý. Je pravda, že príbeh alebo teda jeho námet je originálny a osobne som na podobný nenarazila ale...bohužiaľ je tu ale, ktoré mi bránilo aby som knihu ohodnotila na výbornú.

pondelok 20. mája 2013

Gabriele Amorth – Posledný exorcista


Autor: Gabriele Amorth
Originál názov: L'ultimo esorcista
Počet strán: 244
Rok vydania: 2012
Vydavateľstvo: Don Bosco
Anotácia: Páter Amorth v dlhom rozprávaní upozorňuje na hroznú skutočnosť: Po viac ako 160 000 vykonaných exorcizmoch rozpráva najváženejší exorcista Katolíckej cirkvi o svojom dlhom zápase proti satanovi. Pri otvorenom rozhovore vychádzajú na povrch znepokojujúce podrobnosti: satan prebýva vo Vatikáne; mágia, špiritizmus a povery stoja za vraždou rehoľnej sestry; fenomén počtu posadnutých detí rastie; zápas proti zlu, ktorý sa začal pri vzniku sveta, bude trvať až do konca vekov a my sa nachádzame už pred poslednou bitkou. Páter Amorth v dlhom rozprávaní upozorňuje na hroznú skutočnosť: Cirkev už viac neverí v existenciu diabla, biskupi nemenujú nových exorcistov vo svojich diecézach a niet viac mladých kňazov, ktorí by boli ochotní naučiť sa náuku a prax oslobodenia duší. Posledný vatikánsky exorcista nemá nasledovníkov, ale pole zápasu proti temným silám nemôže zostať opustené.

Po knihe Rituál  od Matta Baglia som sa rozhodla siahnuť po ďalšej knihe, ktorá sa zaoberá témou exorcizmu, tento krát je to kniha od jedného z najváženejších exorcistov Katolíckej cirkvi – pátra Gabriela Amortha, ktorý sa v knihe Rituál taktiež spomína. 
„Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.“
(1 Pt 5, 8-9)
Posledný exorcista je kniha plná skutočných príbehov a skúseností pátra Amortha čoby exorcistu ako aj udalostí, v ktorých diabol hral významnú úlohu. Podaktorí si možno povedia, že niektoré udalosti v knihe sú smiešne a už vonkoncom nemôžu byť reálne no ja im verím. Každému  jednému stretu pátra Amortha s diablom, každému exorcizmu i nenávistnému pohľadu ľudí pod vplyvom démonov.

utorok 14. mája 2013

Guillermo del Toro, Chuck Hogan – Večná noc (Upírska trilógia #3)


Autor: Guillermo del Toro, Chuck Hogan
Originál názov: The Night Eternal
Počet strán: 304
Rok vydania: 2012
Vydavateľstvo: IKAR
Anotácia: Od vypuknutia upírskej nákazy prešli dva roky. Svet sa navždy zmenil. Na zemi vládne nukleárna zima, bledé slnečné lúče sotva preniknú cez hrubú vrstvu tmavých mračien, aj to iba na dve hodiny denne. Planétu ovládajú nemŕtve monštrá, ľudská populácia je drasticky zredukovaná a veľkú časť z tých, čo prežili, chovajú upíri ako dobytok na krv v špeciálnych farmách. Budúcnosť ľudstva leží v rukách vyčerpanej skupinky vzbúrencov a Quinlana, napolo upíra, napolo človeka. Duchovný vodca odporu Ephraim Goodweather bojuje aj o život svojho syna Zacharyho, s ktorým má zlovestný Majster diabolský plán. S blížiacim sa okamihom konečného rozhodnutia sa ukáže, či je naozaj medzi vzbúrencami zradca a kto je ochotný vyčistiť od pliagy zem aj za cenu vlastného života.

RECENZIA MÔŽE OBSAHOVAŤ SPOILERY Z PREDCHÁDZAJÚCICH ČASTÍ


Ocitáme sa vo svete zničenom jadrovými výbuchmi, dva roky po rozpútaní upírskej nákazy. Vo svete, ktorému vládne nukleárna zima a upíry na čele s Majstrom. Ocitáme sa v bezútešnom svete knihy Večná noc, ktorá je treťou a zároveň záverečnou časťou Upírskej série od Guillerma del Tora a Chucka Hogana.

Skupina rebelov z predchádzajúcich dvoch kníh pokračuje vo svojom boji s vodcom upírov – Majstrom. Snažia sa zvrátiť nadvládu upírov nad Zemou avšak to je skutočnosť, ktorá sa dá zmeniť len ťažko. Svet sa zmenil. Slnečné svetlo na povrch zeme preniká len na niekoľko hodín denne, po celom svete vznikli tábory až nápadne sa podobajúce na koncentračné tábory z obdobia druhej svetovej vojny, v ktorých sú ľudia chovaní ako dobytok a využívaní len na jediné – krv.

nedeľa 12. mája 2013

Tosca Lee – Démon: Memoáre


Autor: Tosca Lee
Originál názov: Demon: A Memoir
Počet strán: 288
Rok vydania: 2012
Vydavateľstvo: Kumran
Anotácia: Jeden večer všetko zmení. Po nedávnom rozvode Clay zápasí s pocitom bezcieľnosti a depresie. Práca redaktora v malom bostonskom vydavateľstve ho už neuspokojuje, byt má zariadený len provizórne a jeho životu chýba zmysel – až kým ho jedného večera nevyhľadá Lucián. Jednoduché slová: Porozprávam ti svoj príbeh a ty ho napíšeš a vydáš, obrátia jeho život hore nohami. To, čo sa začína ako záhada, sa čoskoro zmení na chaotickú posadnutosť, keď sa Clay pokúša poskladať si Luciánov temný príbeh lásky, túžby a milosti – len aby zistil, že démonov príbeh sa stal jeho vlastným príbehom. A potom už záleží len na jedinom: ako sa príbeh skončí.

Tu povedal Boh: „Buď svetlo! a bolo svetlo. Takto znejú jedny z prvých slov knihy Genezis, úvodnej knihy Biblie. Avšak, čo bolo skôr ako nad našimi hlavami Elohim zažal žiarovku, ktorá preťala dovtedajšiu tmu? Čo bolo predtým ako sme sa na scéne objavili my – ľudia?

Kniha sa však nezačína týmto momentom ani udalosťami, ktoré mu predchádzali ale v súčasnosti. Je vyrozprávaný z pohľadu Claya, redaktora v bostonskom vydavateľstve. Clay je sklamaný životom. Snaží sa vyrovnať s rozvodom so svojou manželkou Aubrey. Život je preňho potácanie sa medzi depresiou, hľadaním cesty, zmyslu svojej existencie a naplnením v práci, ktorá však žiadne neprináša. Všetko sa zmení, keď do jeho života vstúpi záhadný Lucián, ktorý mu dá jednoduchú ponuku alebo možno nariadenie.

„Porozprávam ti svoj príbeh a ty ho napíšeš a vydáš.“

utorok 30. apríla 2013

Matt Baglio – Rituál

Autor: Matt Baglio
Originál názov: The Rite: The Making of a Modern Exorcist
Počet strán: 224
Rok vydania: 2012
Vydavateľstvo: Motýľ
Anotácia: Otec Gary Thomas pracoval ako kňaz v diecéze San José v Kalifornii, keď ho na žiadosť biskupa vyslali do Ríma, aby na Vatikánskej univerzite absolvoval niekoľkomesačný kurz exorcizmu. Spočiatku bol ovplyvnený jeho tradičným a skresleným chápaním, no práve v Ríme, ako učeník skúseného talianskeho exorcistu, otca Carmineho, spoznal temnejšiu stránku katolíckej viery a na vlastné oči uvidel zápas dobra a zla. Autor knihy, taliansky novinár Matt Baglio, bol v kontakte s otcom Garym po celý čas jeho pobytu v Ríme a prostredníctvom jeho pozoruhodného príbehu ukazuje, že posadnutie démonmi i samotným diablom nie je iba pozostatok starodávnej minulosti, ale aj dnes naháňa hrôzu v živote mnohých ľudí. Obom mužom, otcovi Garymu aj novinárovi Bagliovi, Rituál zmenil život. Otec Gary duchovne ešte viac vyrástol, čo posilnilo jeho túžbu pomáhať svojim veriacim, a Baglio v sebe opäť našiel stratenú vieru.


Po knihe Rituál od Matta Baglia som siahla z čistej zvedavosti keďže ma celkovo téma, ktorej sa kniha venuje zaujíma a rada ju vyhľadávam aj vo filmovej podobe. V knižnici ju už mám nejakú dobu no k jej čítaniu som sa dostala len teraz – sama neviem prečo tak neskoro pretože ma úplne dostala. 

Rituál nie je tak celkom typický román. Ak si myslíte, že sa v knihe objaví človek posadnutý démonom a hlavná postava bude počas knihy démona vyháňať a v závere sa dočkáme akého si veľkého finále v podobe boja kňaza s dotyčným démonom sklamem vás. Táto kniha na mňa skôr pôsobila dokumentárnym charakterom – čo by možno niektorým vadilo no ja osobne som si tento štýl v knihe zamilovala.  

streda 3. apríla 2013

Katarína Revická - Vlci z Aljašky


Autor: Katarína Revická
Názov: Vlci z Aljašky
Počet strán: 224
Rok vydania: 2012
Vydavateľstvo: Motýľ
Anotácia: Volám sa Alex Tomasová a vždy som bola decko, ktoré nikto nechcel. Vlastní rodičia ma odkopli ako psa a v domove si ma prehadzovali ako horúci zemiak z pahreby. Neskôr sa našla rodina, ktorá si ma nechala. Nenávidela som ich za to, lebo mi nerozumeli. Život sa mi zdal mizerný. Iba v škole sa mi darilo. Bola som kráľovná – tá, ktorej sa všetci báli odporovať. Všetko zmenil neplánovaný rodinný výlet na Aljašku, kde som spoznala záhadné dvojčatá – anjela menom Kris a jeho brata Sama. Nikdy som ich nemala stretnúť. Boli mojou skazou. No práve tam – na konci sveta – som zistila, kto v skutočnosti som a čo všetko dokážem. Prezradila mi to šamanka z miestneho kmeňa. A tak som sa ocitla vo vojne, ktorá trvala už tisícky rokov. Medzitým som prežila veľkú lásku, vášeň, ale aj hnev a sklamanie. Teraz ma čaká obrovská výzva. Prekliatie aljašských vlkov sa vzťahuje aj na mňa, a preto musím odvážne čeliť svojmu osudu.

Vlci z Aljašky sú prvotinou mladej Kataríny Revickej. Zaujala ma hneď svojou pútavou obálkou  a anotácia sľubovala skvelý čitateľský zážitok. Ale bolo to tak? Ani veľmi nie. Väčšina zo sľubovaného ostala iba v anotácií a samotnej knihe sa to oblúkom vyhlo. Bohužiaľ.  

Už od prvých strán mi bolo viac ako jasné, že dočítať túto knihu do poslednej strany bude pre mňa doslova boj. Veru bol a to riadny musela som sa miestami skutočne premáhať aby som knihu nezaložila niekde kde ju už nenájdem. Ale poďme poporiadku .

Názor na hrdinku celého príbehu Alex som si stihla spraviť po ani nie troch stranách knihy. Je pre mňa postavou s ktorou som sa absolútne nevedela stotožniť ani len na sekundu. Je arogantná čo cítiť z každej druhej vety, do seba zahľadená a správa sa ako sociálna pracovníčka z výpadovky. Za to s koľkými sa stihla vyspať počas knihy by sa nemusel hanbiť žiaden román 18+ aj keď nás autorka ušetrila podrobných opisov daného okamihu.

Čo sa týka mužského hrdinu, ktorý by akosi v tomto type kníh samozrejme nemal chýbať som po pravde vôbec nemala jasno. Bol to Kris? Trevor? Fred? Skutočne netuším, autorka im venovala všetkým tak malý priestor, že pre mňa neboli nič viac ako výplňou strán kde sa dialo väčšie nič ako obyčajne. 

Nepochopiteľné bolo pre mňa správanie väčšiny postáv. Bolo absolútne nelogické ako keby mali nejaké skraty a správali sa úplne opačne ako zvyčajne. Príkladom tohto boli napríklad Alexini rodičia, ktorí ju bez slovka pustia na Aljašku. Seriózne? Ukážte mi niekto takýchto zodpovedných rodičov rada by som takých videla. A mohla by som vymenúvať takéto situácie ešte pekne dlho. 

Na margo vyššie spomínaných opisov mi nedá nespomenúť ich takmer neustála absencia. Dávno som nevidela knihu, ktorá by obsahovala tak málo opisov ako tento výtvor. Prostredie, situácie to sú veci, ktoré by si človek mal vďaka opisom vedieť predstaviť, ktoré mu autor prostredníctvom nich približuje. No tu autorka asi nemala potrebu čitateľom čokoľvek objasniť.

Vec, ktorá bola pomyselným ďalším klincom do rakvy tejto knihy je jej uponáhľanosť. Autorka dej neustále hnala závratným tempom dopredu a tak celá kniha pôsobila ako za jazdy z rýchlika ani ste nestíhali sledovať čo sa deje chvíľu sa dialo jedno a v momente autorka vhupsla do novej situácie.

Ďalším klincom bolo celkové spracovanie, ktoré pôsobilo nanajvýš amatérsky. Beriem do úvahy, že je  to autorkin debut no i napriek tomu si myslím, že by mal mať akú takú úroveň a tá tejto knihe bohužiaľ chýbala mala som dojem akoby autorka bola žiačkou základnej školy pretože štýl jej písania mi na to sedel.

Úplne posledné, čo už v mojich očiach nezachránilo takmer nič bol záver. Bol možno nečakaný a pre mňa bol veľkým WTH avšak nie v tom dobrom slova zmysle to ako autorka knihu napokon uzavrela to som skutočne nečakala a vôbec ma to nepotešilo niežeby mi na osude hlavnej postavy záležalo pretože autorka mi na to nedala žiaden podnet a záver bol pre mňa proste len vyvrcholením celkového sklamania. 

Na knihách sa vždy snažím hľadať aj pozitívum hlavne ak sa mi veľmi nepáčia no v prípade Vlkov z Aljašky bol jej veľkým a bohužiaľ aj jediným veľkým plus obálka, na ktorej si dalo vydavateľstvo skutočne záležať. Pretože tak klamať telom ako to zvládla táto  kniha to nedokáže každá. 

Kniha bola teda nakoniec pre mňa veľkým sklamaním a ešte väčším utrpením kým som sa pokúšala prehrýzť na poslednú stranu. Musím skonštatovať, že táto kniha nie je ničím výnimočná  nenašlo sa proste nič čo by ma uchvátilo zato vecí, ktoré ma rozčuľovali bolo ako maku. Neviem či autorka plánuje vydať ešte nejaký príbeh no jej tvorbe sa po tejto skúsenosti asi oblúkom vyhnem.

Moje hodnotenie:


nedeľa 31. marca 2013

Enja Rúčková – Risknem to s punkerom


Autor: Enja Rúčková
Názov: Risknem to s punkerom
Počet strán: 272
Rok vydania: 2011
Vydavateľstvo: Motýľ
Anotácia: Maturantka Tina má pocit, že jej život uviazol na mŕtvom bode. Pociťuje potrebu zažiť niečo nevšedné, a tak sa ocitne na koncerte punkrockovej kapely. V chalanovi, ktorý sedí za bicími, spozná svojho bývalého suseda. Vrátil sa po dvoch rokoch z cudziny, pričom to pred všetkými známymi veľmi úspešne zatajil. K Tine je však od samého začiatku úprimný, neskrýva pred ňou svoje vlastné pocity. Vyvracia jej mienku o sebe aj o tom, v čo doteraz verila. Obracia jej svet hore nohami, otvára jej nový obzor, vťahuje ju do víru punkovej energie a slobody. Prináša so sebou závan čerstvého vzduchu, no na druhej strane aj riziko a nebezpečenstvo. Je teda iba na Tine, či sa rozhodne stiahnuť do kúta alebo sa poddá svojmu srdcu. Bude v jej prípade platiť, že risk je zisk?

Na knihu Risknem to s punkerom sa chystám už hádam aj pol roka no až teraz som sa k jej prečítaniu dostala. Do čítania som sa púšťala s očakávaním skvelej knihy, ktorá ma ohúri a zapáči sa mi. No nestalo sa tak. Nie tak úplne bola pre mňa totiž v určitom smere sklamaním.

Hlavnou hrdinkou je Tina, maturantka, ktorá uviazla vo vzťahu, ktorý vôbec nespĺňa jej predstavy a je takpovediac bezvýznamný . Keď sa raz ocitne na punkovom koncerte v bubeníkovi vystupujúcej kapely spoznáva svojho bývalého suseda Džonyho, ktorý sa vrátil z cudziny. Tinu som spočiatku akceptovala ako hlavnú postavu, voči ktorej som nemala ani odpor no ani som si nemyslela, že je ktovieako skvelá. Postupom času ma sama svojim konaním privádzala do zúfalstva. Z neutrálnej hodnoty sa razom dostala u mňa do mínusu. Celé jej správanie, unáhlené rozhodnutia, konanie zmýšľanie, vystupovanie – všetko toto dohromady ma neskutočne štvalo. 

Druhou hlavnou postavou je už spomínaný Džony. Ten u mňa obstál asi tak isto ako Tina. Spočiatku mi prišiel fajn. Milý, vtipný, kto by ho nemal rád avšak ako strany plynuli aj názor na jeho maličkosť sa z mojej strany začal meniť. Postupne sa odkrývali vlastnosti a správanie, ktoré mi vonkoncom neboli sympatické. Chvíľami na mňa pôsobil dojmom, že má akúsi psychickú chorobu. V jednej chvíli milý, príjemný o chvíľu sa správal ako grobian až by sa ho človek skutočne bál. I keď viem, že si v detstve prežil svoje neprišlo mi jeho správanie veľmi adekvátne no možno každý sa s určitými  vecami vysporiadava inak.

Vďaka Bohu za vedľajšie postavy. Presne toto som si pomyslela počas čítania tejto knihy. Občas sa stáva, že vedľajšie postavy ma očaria omnoho viac ako tie hlavné. Risknem to s punkerom je presne tento prípad. Či už Džonyho spoluhráči z kapely alebo Tinine kamošky – až na jednu výnimku. Všetci boli z môjho pohľadu sympatickejší ako samotní hlavní protagonisti. 

Spomínala som jednu výnimku ňou je Tinina kamarátka Zuzana. Tá bola taktiež sama o sebe pekný prípad. Tej som bohužiaľ taktiež neprišla na chuť. Jej zmýšľanie mi pripomínalo lacnú dievčinu z výpadovky, na ktorú sa podobala postupom času čoraz viac i svojim počínaním. A toto v knihách bohužiaľ neviem doceniť. Jej osoba mi prišla po dočítaní knihy značne nedoriešená akoby na ňu autorka pozabudla a už sa k nej nevrátila. Škoda.

I napriek všetkému vyššie spomínanému sa mi kniha čítala veľmi ľahko a pomerne rýchlo, nechýbal jej vtip no i ten sa časom akosi presúval do úzadia a vtipných hlášok, ktorých som si zo začiatku užila dostatok bolo razom akosi poskromno.

To čo ma na tejto knihe potešilo hádam najviac je prostredie v ktorom sa kniha odohráva. Nie som síce pravidelným návštevníkom punkových koncertov ich počet by sa dal skresať na skutočne mizivú hodnotu no zato s rockovými koncertmi skúsenosť mám a myslím, že atmosféra bude dosť podobná a tak som si vďaka tejto knihe opäť zopakovala niektoré koncertné zážitky vďaka atmosfére, ktorú autorka  tak skvele opísala.

Samozrejme aj romantika má v tejto knihe svoje miesto. I keď niekedy som skôr mala dojem, že je milne zamieňaná za niečo iné, čo s ňou dokopy nie vždy musí ísť. Džony miluje Tinu – dáva jej to okato najavo - Tina to nevidí - Džony jej to dáva výraznejšie najavo - Tina chce Džonyho. Tak by som v skratke opísala ich vzťah, ktorý bol  však vďaka ich povahám samozrejme komplikovanejší. Avšak nemohla som sa celú knihu zbaviť pocitu (a neprešiel ma ani po dočítaní), že vlastne celú knihu šlo prakticky o to, komu sa prvému nevinnú a naivnú Tinu podarí  dostať do postele. A to mi na knihe výrazne vadilo a kazilo mi to celkový dojem z čítania bohužiaľ.

Sčítané a podčiarknuté kniha bola pre mňa takým priemerom. Nebola dačím svetoborným, dačím, z čoho by som spadla zo stoličky no taktiež to nebol úplný prepadák, ktorý by som nedokázala ani len dočítať. A tak som si v hodnotení zvolila zlatú strednú cestu, ktorá mi ku knihe príde adekvátna.


Moje hodnotenie:

nedeľa 24. februára 2013

Linda Poitevin – Sins of the angels

Author: Linda Poitevin
Title: Sins of the angels
Series: The Grigori Legacy
Pages: 325
Release date: 17. 9. 2011
Publisher: ACE books
Summary: A detective with a secret lineage. An undercover Hunter with a bullet-proof soul. And a world made to pay for the sins of an angel… Homicide detective Alexandra Jarvis answers to no one. Especially not to the new partner assigned to her in the middle of a gruesome serial killer case—a partner who is obstructive, irritatingly magnetic, and arrogant as hell. Aramael is a Power—a hunter of the Fallen Angels. A millennium ago, he sentenced his own brother to eternal exile for crimes against humanity. Now his brother is back and wreaking murderous havoc in the mortal realm. To find him, Aramael must play second to a human police officer who wants nothing to do with him and whose very bloodline threatens both his mission and his soul. Now, faced with a fallen angel hell-bent on triggering the apocalypse, Alex and Aramael have no choice but to join forces, because only together can they stop the end of days.
I had an eye on Sins of the angels from the moment, when I accidently came across the book during searching something good for reading. The book immediately impressed me, so I decided to give it a chance and read it. I didn’t know what to expect from the story and I told myself, that I let myself get surprised. And, indeed, I was.

Nowadays, you rarely find a character in books, which is smart (and knows how to use it), fearless, strong and acts reasonable. Exactly that kind of a character is Alex.
Alex is a homicide detective, who works on a serial killer case (but he doesn’t leave any trails). This case brings back the memories of something from her past, what she wanted to keep under lock and burry it deep inside. I immediately started liking Alex. She made a short work with anything and anybody she came across (about what could be convinced her partner) When she had an opinion she showed it becomingly. Even when she looks tough on the outside (a detective can’t be a fragile flower) in her inner she is different.

But not just the mortal world is worried about the actions of the serial killer. Because the killer himself doesn’t belong to that world and so heavenly beings are involved and so is another main character, which is Aramael.  
Aramael nodded. „Take your time,“ he told Roberts. „I´ll just get another coffee.“
And see about rising a little angelic hell.

Aramael is Power (one of the angelic choirs), a hunter of fallen angels and he is sent to Earth to hunt the one who is responsible for the killings – Caim, his Brother, and to protect Alex from him, about what he is not so found of and he shows it to his superiors. Eventually, he pretends to be detective Jacob Trent, a new partner of Alex Jervis, he starts the hunt for his fallen brother. At the beginning he acts sniffy and arrogant, which can’t be reproach for an angel in his position. I guess it would be a sin not to like Aramael. I liked him almost immediately, arrogant or not (angels are my weakness). But as the time goes by from a stubborn and arrogant he changes to someone, who even he doesn’t recognize.

Alex and Aramael make a perfect couple. From the beginning it sparkles between them. Alex, from an unknown reason, sees Aramael’s real form, but she denies what she sees is real – angels don’t exist. And Aramael on the other hand denies building feelings for her – angels can’t feel anything after all and especially not for a mortal. Sometime I was mad about Alex´s denial of what was obvious, but on the other hand I understood her reasons for the fear. If I would be in her shoes I maybe wouldn’t believe my own eyes and tried to find a logical solution, as well.

I really enjoyed the tension between Aramael and Alex, which was there from the beginning. At first they couldn’t stand each other. Both are just too strong personalities, who don’t let anyone to restrict them, they won’t let anybody to talk into their decisions. And watching this, what would happen when such persons with so alike characters meet, was interesting.
„Then it´s all about choices, isn´t it? Her ,“ Caim looked down at Nina with an almost tender adulation, and then lifted his gaze to Alex again – „ or you. Free will´s a bitch isn´t it?“

We don’t get the undying love on first sight. The feeling, which was at the end clear to anybody, began slowly. It was born from denial of the other, denying any feelings towards the other person and ended in affection from both Aramael´s and Alex´s side. I enjoyed this relationship so much from the beginning to the very end, where I smashed my head about how it ended.

But not just these two characters are worth mentioning. As I said earlier, Aramael was sent to catch a fallen angel responsible for murders and the one is no other than his brother Caim. In most cases I almost immediately start liking negative characters, but if it comes to Caim it wasn’t so clear. Caim was, indeed, a villain, but as I read further I was sure, that his actions have a deeper meaning. However the real villain in the book was for me someone else, someone who pulled the threads from the behind and was a grey eminence of the book.

There is one more character, which I cant leave out. It´s no other then Seth Benjamin. When by the other characters I was clear who are they or I have suspected it, with Seth I wasn’t sure and when I thought I have him figured out, it was just a thought, because the author left it to herself until the very end. But Seth was likeable in the moment he entered the scene. His notes, behavior, smirks got me almost in every scene, so after Aramael he became one of my favorite characters.
„If you say it´s not that simple one more time, Seth Benjamin, I swear to God I will kick you in the balls – angel or no angel.“
The book Sins of the angels didn’t get me just with likeable characters, about which I wanted to know more and more, but with the main storyline and angelic mythology as well, which the author put in her story. It was the mythology which captured me in the first place. In books with angel theme I follow the mythology and how the author gives it to readers. Linda Poitevin gave this theme a new breath, she took the angel theme and changed it in a way, which can impress and is in no means worn-out.

Sins of the angels is a great start in to the The Grigori legacy series. It is a book full of unexpectable changes, action and great characters, which you would care about. If you like mysteries, angels and you don’t need over-sweet love, which would give you diabetes rather than a great reading experience I would recommend this book to you and if it comes to me I can’t wait when I put my hands on the sequel.


Book trailer:

My rating:

štvrtok 31. januára 2013

Stephen King – Běh o život


Autor: Stephen King (pod pseudonymom Richard Bachman)
Originál názov: The Running Man
Počet strán: 200
Rok vydania: 2011
Vydavateľstvo: BETA
Anotácia: Běh o život napsaný Stephenem Kingem pod pseudonymem Richard Bachman zná český čtenář pod názvem Running Man a takto byl uveden do distribuce i film s Arnoldem Schwarzeneggerem (sám King filmu na chuť příliš nepřišel).  Sci-fi z nedaleké budoucnosti líčí temnými barvami industriální svět, nikoli nepodobný totalitě. Zábavu apatickým masám obstarává jediný televizní kanál, který vysílá obskurní zvrácené soutěže, z nichž nejdrsnější a nejpopulárnější je Běh o život. Vybraný jedinec, v tomto případě Ben Richards, je vypuštěn do ulic Ameriky jako lovná zvěř. Po dvanácti hodinách ho začnou pronásledovat profesionální Lovci, podporovaní mnoha udavači z řad televizních diváků. Prchající zoufalec sahá pod vidinou odměny ve výši milionu dolarů k těm nejkrutějším prostředkům, aby pronásledovatele setřásl.


Príbeh knihy sa odohráva v Amerike roku 2025. V nie veľmi vzdialenej budúcnosti. Vo svete so zničeným životným prostredím, ovzduším pomaly ale iste nevhodným na normálny život. Jedna časť populácie žije svoje vysnívané životy plné prepychu ďaleko od skutočných problémov a ich jedinou zábavkou je sledovanie zvrátených súťaží, v ktorých ľudia pre peniaze robia zo seba nielen šašov ale riskujú aj svoje zdravie, niekedy až životy. Druhá časť žije alebo skôr prežíva ďaleko v predmestiach plných špiny, chorôb a potkanov, bez väčšej šance vytrhnúť sa z biedy, Jedinou možnosťou ako si zarobiť peniaze sa pre mnohých z nich stala práve účasť na chorých a zverských reality show usporadúvaných Sieťou.

Benjamin Stuart Richards alebo jednoducho Ben  je práve z druhej skupiny obyvateľstva, ktorá trie biedu. Po tom ako odišiel z práce, ktorá ho takmer pripravila o možnosť mať niekedy v budúcnosti deti sa ocitol na pracovnej čiernej listine a tak možnosť zárobku sa v jeho prípade rovná nule. Má chorú dcéru a jeho manželka sa rozhodla zarobiť peniaze tým, že bude predávať svoje telo. Ben sa pri sledovaní VéVé rozhodne pre to jediné, čo mu môže umožniť sa dostať k peniazom na lieky pre svoju dcéru. Prihlási sa ako kandidát do súťaží, ktoré prostredníctvom Siete sleduje každá domácnosť. Po rôznych náročných i menej náročných testoch je vybraný ako súťažiaci do najsledovanejšej a najzverskejšej súťaže - Beh o život.

Ben má skutočne svojský charakter. Nedáva si servítku pred ústa a vždy povie čo má na mysli. A tak z jeho úst neraz vychádzajú vulgarizmy alebo nemiestne narážky. Preto občas pôsobí dosť hulvátsky. No i napriek tomu som si ho obľúbila. Stephen King si dáva veľmi záležať na tom, aby vykreslil postavy svojich kníh do najmenších detailov a tak nám ponúka nielen situácie, ktoré Ben zažíva. Nahliadneme aj do jeho pocitov, ktoré sa i počas najvypätejších situácií vracajú k jeho manželke a malej dcérke.

Autor svoje postavy rozhodne nešetrí. Ben je toho „svetlým“ príkladom. Za to čo si vytrpel a zažil by sa rozhodne nemusel hanbiť žiaden akčný trhák s Arniem v hlavnej úlohe.

Ak v knihe očakávate rozsiahlejší úvod sklamem vás. Autor nám dopraje zopár úvodných stránok a po nich sa spolu s Benom ocitáme v centrále hier, kde sa začína akciou nabitý kolotoč, ktorý sa zastaví až na poslednej stránke knihy. Vďaka spisovateľskému talentu autora máte pocit akoby ste sa skrývali spolu s Benom, utekali pred lovcami a dúfali vo výhru.  

Pri čítaní tejto na Kingove pomery vcelku útlej knižočky som už od začiatku mala pocit, akoby som už niečo podobné čítala. A veruže aj hej. Nemusím sa hádam ani len pýtať, či niekto z vás pozná Hry o život od Suzanne Collinsovej. Presne túto knihu mi Běh o život pripomínal. Bolo tam veľa znakov, ktoré sa dali nájsť aj v Hrách o život. Častokrát som sa pristihla ako pozerám na text pred sebou s poznámkou – Hej toto som už niekde videla. Avšak Běh o život (okrem toho, že bol napísaný omnoho skôr) mi prišiel ako akási dospelejšia, krvavejšia a akčnejšia verzia Hier o život.

Nedá mi nespomenúť zobrazenie súťaží alebo dalo by sa povedať reality show v tejto knihe. Sú kruté, zverské, oberajú ľudí o zvyšky ich dôstojnosti. Vezmú ich využijú a odhodia do zabudnutia za búrlivého potlesku divákov. Ale je táto vízia budúcnosti pre nás až taká nereálna? Nemyslím si už teraz možno v televíziách vidieť jednu reality show za druhou. Každá sa predbieha o to, ktorá z nich bude škandalóznejšia, šokujúcejšia a tým aj najpopulárnejšia. A my sami sa stávame nadšeným davom schopným prepierať účinkujúcich až pokiaľ na nich nezostane nitka suchá. A tak sa stávame otrokmi televízií, reality show nevnímame skutočné problémy pretože naším jediným je ako daná súťaž dopadne. To je skutočná ukážka vymývania mozgov vďaka programom televízií. Stephen King nám predviedol ako ďaleko môže toto všetko zájsť a aké následky to môže mať.

Na motívy tejto Kingovej knihy bol v roku 1987 natočený aj rovnomenný film, kde sa v hlavnej úlohe predstavil Arnold Schwarzenegger. Film má však len veľmi málo spoločného so svojou predlohou.  Takže a ste ho videli nemusíte sa báť, že táto kniha je presnou kópiu a pokojne sa do nej pustite.

Ak si chcete prečítať knihu, ktorej nechýba poriadna dávka akcie táto kniha je práve pre vás. Doslova ju zhltnete na posedenie. Môžem ju odporúčať nielen fanúšikom kníh Stephena Kinga ale aj tým, ktorí s jeho tvorbou ešte nemali tú česť. 


Moje hodnotenie:

streda 30. januára 2013

Marek Zákopčan - Nevinní zmätkári


Autor: Marek Zákopčan
Názov: Nevinní zmätkári
Počet strán: 232
Rok vydania: 2010
Vydavateľstvo: IKAR
Anotácia: Smiech je korením života. Vie o tom aj rozprávač príbehu – dvadsaťjedenročný Alex. Ani nevie ako a vhupne s priateľmi do množstva bizarných, komických situácií. S vidinou ľahkého zárobku sa Alex podujme doučovať Xéniu, dcéru miestnych zbohatlíkov. No už pri prvej návšteve honosnej vily vyvolá škandál – prichytí totiž domácu pani s mladučkým susedom. Zmätok v Alexovej duši vystupňuje aj Xénia – je totiž nielen krásna, ale aj bystrá. Alex sa, pravdaže neštandardne, zoznámi s Tinou. Nečakane ho zasiahne Amorov šíp, ale dokáže udržať na uzde vášeň, ktorú pociťuje ku Xénii? Autor s iróniou a nadhľadom opisuje každodenný život mladých ľudí, ich starosti, pohľad na život a dospelých, prvé lásky, skúsenosti s alkoholom či bujaré žúrovanie. Príbeh Nevinných zmätkárov je plný situačného a konverzačného humoru. Jeho aktérov si obľúbi každý, kto má rád mladosť a život.

Na knihu Nevinní zmätkári som sa tešila už , keď som si ju kúpila. I keď som nevedela, čo ma v nej čaká púšťala som sa do nej s nadšeným. So zvedavosťou som otáčala stránku za stránkou a nemohla som sa ubrániť smiechu zo situácií, ktoré sa v nej dejú. 
Akési dieťa s červeným balónom v ruke sa odrazu rozvzlykalo. „Mamííí! Ten ujo zabil veveričku?“ nariekalo.
Rozprávačom celého príbehu je vysokoškolák Alex.  Alexa som si takmer okamžite obľúbila. Je ten typ človeka, ktorému nie je žiadna zábava cudzia. Avšak zároveň je aj magnetom na prúsery akéhokoľvek druhu. Dalo by sa možno povedať, že je to jeden z jeho najvýraznejších talentov, vďaka ktorému sa dostáva do množstva humorných no i trápnych situácií. Avšak úsmev na tvári vám vyčaria všetky varianty. Alex je jednou z tých postáv pri ktorých sa usmievate už len keď sa niekde vyskytnú (asi je to aj očakávaním toho, čo jeho talent zasa raz predvedie). Nedalo mi ho neporovnávať so samotným autorom. Ten na mňa pôsobí rovnako veselo a sympaticky ako aj hlavná postava. 
Vietor vo vlasoch, vodka v krvi, ja v kontajneri a predo mnou... zaparkovane auto! Namiesto toho, aby som sa schoval a snažil sa uchrániť pred nárazom, zdvihol som ruky do výšky a kričal: "Supééér!"
Aké by to boli zážitky, keby sa o ne nedalo s niekým podeliť. A tak spolu s Alexom spoznávame aj jeho uletenú partiu v zložení Peťa, Tomáš a Cuca. Všetci traja sú takisto podarené čísla a ja som fakt nevedela, kto z tejto bandy je strelenejší pretože si výrazne konkurovali.
„Nemôžeme za to, že doteraz sa mi samy hádzali do náručia. Som skrátka úžasný.“

„Áno, ale len v malých, ojedinelých dávkach.“
Tomáš je jednoducho sukničkár a to doslova. Otočí sa za každou sukňou, ktorá okolo neho prejde (ak teda tou sukňou nie je kilt). Po pravde, pri prístupe jeho osoby k opačnému pohlaviu a vzťahom celkovo som veľmi dúfala, že sa objaví nejaké dievča, ktoré celé jeho zmýšľanie prevráti naruby alebo aspoň ho bude trochu krotiť. Peťa a Cuca (zaujímalo by ma kde sa berie to meno :)) sú takisto súčasťou tejto partie. Obe na mňa pôsobili menej pochabo ako Alex a Tomáš i keď niekedy sa im vyrovnali. Peťa nahovorila Alexa na doučovanie Xénie Rokovej, ktorú rodičia chcú dostať na vysokú školu. Vďaka tomu spoznávame spolu s Alexom ďalšie postavy knihy, súrodencov Rokovcov. Zo začiatku som nevedela, čo si o Xénií myslieť. Mala som dojem, že to bude rozmaznané dietko svojich bohatých rodičov. Postupom času mi bolo jasné, že nie vždy peniaze menia to čím človek je. To isté platilo aj v prípade Eliáša (Amona) a Valérie (i keď pri nej som si veľmi istá nebola), súrodencov Xénie. 
Eliáš a Xénia? Rodičia mali očividne zmysel pre humor. Prečo svoje deti nepomenovali rovno Kurník a Šopa? Alebo Trma a Vrma?
Ani v tejto knihe hlavného hrdinu neobišla láska. Aj keď tú Alexovu som skutočne nechápala. Svoj objav – Tinu spoznal vďaka radu náhod, ktoré snáď ani neboli možné. Tina mi ako postava vôbec nesadla. Nevedela som jej prísť na chuť a ona sama mi to veľmi neuľahčovala svojim panovačným správaním a scénami, ktoré vystrájala. Mala som dojem ako by táto osoba ušla z dákeho ústavu na liečbu duševných porúch a mala by sa tam ale urýchlene vrátiť. Našťastie bola jedinou postavou, ktorú som nevedela v tejto knihe doceniť. 
„Dobre. Ale ja sa vrátim!“ vyhlásila tvrdohlavo. 

„To vravel aj terminátor... a ako dopadol!“ odsekol som.
Nevinní zmätkári sú skvelým oddychovým čítaním pri ktorom vám však hrozia neustále výbuchy smiechu. Ja osobne som si ich užila dosť v snahe predstaviť si situácie opísané autorom. Boli neskutočné a ja som nevedela určiť či sú výtvorom fantázie alebo majú nejaký reálny základ. Autor nešetril vtipnými dialógmi, ktoré skvele dopĺňajú zážitky postáv a tým tvorili jeden vydarený a humorný celok. Vytvoriť vtipnú knihu možno nie je také ľahké ako sa zdá no Marekovi Zákopčanovi sa to podarilo s prehľadom. Je evidentné, že mu nie je humor cudzí a u mňa si jeho knižka vyslúžila titul najvtipnejšej knihy nie len roku 2012 ale najvtipnejšej knihy vôbec. 
„Tak dobre. Aby si nepovedal, že som stará vykopávka neschopná zábavy, dovolím ti pozvať si zopár priateľov.“

„Joj, ani nevieš, akú si mi spravila radosť! Urobíme si pyžamovú párty a pod perinou si budeme šepkať zakázané slová! To bude bomba!“
Nevinní zmätkári sú knihou, ktorú vezmete do rúk a nepustíte pokiaľ sa neprepracujete k poslednej strane. Kniha je skvelou oddychovou. Ak chcete vypnúť, spríjemniť si čas čítaním a radi sa schuti zasmejete táto útla knižka je pre vás určite ako stvorená.

Moje hodnotenie: