Deni Arpášová – Tajomstvo duší

Autor: Deni Arpášová
Počet strán: 224
Rok vydania: 2012
Vydavateľstvo: Motýľ

Anotácia: Berenice Syová je mladé sedemnásťročné dievča, ktoré v jedinej sekunde stratí budúcnosť. Napriek tomu nájde odvahu ujsť a nájsť malý kúsok neba, ktorý bude patriť iba jej. Prstom na mape si zvolí cieľ a mieri do mesta Astória v štáte Oregon. Cestu jej skríži záhadný cudzinec – Jarrold, ktorý od prvej chvíle túži byť s ňou, ale práve jeho blízkosť znamená pre Berenice istú smrť. Obaja vedia, že nemôžu zostať spolu, napriek tomu nestrácajú nádej v spoločnú budúcnosť. Záhad okolo Berenice každým dňom pribúda a mladé dievča zisťuje, že tajomstvá, ktoré si Jarroldova rodina tak veľmi stráži, sa jej týkajú viac, ako si dokázala predstaviť. Každý deň jej nového života je plný prekvapení, ktoré ju posúvajú čoraz bližšie k vyriešeniu rébusu.

Do prvotiny z pera Deni Arpášovej som sa púšťala z časti zo zvedavosti a z časti pre zaujímavú anotáciu. Nečakala som, že z knihy padnem na zadok to nie no to čoho sa mi dostalo som teda nečakala už vôbec. Prvých pár strán som aj bola celkom zvedavá ako sa kniha celkovo vyvinie no neskôr som sa pri jej čítaní začala neskutočne nudiť. Možno to bolo tým, že som priebežne krútila hlavou nad situáciami, ktoré mi boli podozrivo povedomé akoby som ich už niekde čítala. A môj pocit každou novou scénou len rástol. 

Čomu sa kniha podobala? Nie je to nič iné ako známy fenomén menom Twilight. Podobnosť s touto známou knihou sa skrátka nedala prehliadnuť cítiť ju temer z každej stránky. Hej niekto možno povie nie sú tam upíri a nie je tam toto a chýba tam tamto. No podoba nie je v tom, že je to identické proste kniha obsahovala scény, ktoré ako by boli prerobené z prvej knihy Twilight ságy a to ma neskutočne iritovalo. Twilight mám síce prečítaný no absolútne ma neohúril preto ma dosť sklamalo, keď som ho v tejto knihe našla.

Hlavnou hrdinkou tohto príbehu je Berenice Syová alebo Eby (skutočne nechápem tú prezývku i keď bola vysvetlená). I keď som si ju asi mala pravdepodobne obľúbiť nestalo sa tak a ja som s ňou nedokázala ani súcítiť vzhľadom na udalosti zo začiatku knihy a už vonkoncom mi nebola sympatická. Jej správanie ma nútilo krútiť hlavou a premýšľať či sa niekedy začne aj správať logicky. Ďalšou vecou čo mi vadilo bolo, že jej všetko vychádzalo. Možno to znie kruto ale seriózne čoho sa chytila to jej vyšlo a po niekoľkých razoch to bolo už dosť unavujúce a i trápne pretože takto to vo svete nefunguje i keď je vymyslený.

Je jasné, že sa v jej život musí ukázať aj nejaký úžasný neznámy a tým je v prípade tejto knihy Jarrold Burton (seriózne Burton? Ja som si celú knihu pri zmienke tohto priezviska predstavovala šialené háro Tima Burtona) alebo skrátene Jad (okej ani túto prezývku nechápem). Ani on nebol teda u mňa žiadna sláva pripomínal mi jednu nemenovanú trblietavú postavu z vyššie spomínanej knihy. A tak som ho proste nevedela vystáť a ďakovala za každú vetu, v ktorej sa neobjavil aj keď bol tuším všade. Jeho osoba mi bola úplne ukradnutá a ako hlavný hrdina mi vôbec nesadol.

Samozrejme títo dvaja neboli jedinými postavami knihy no žiadna z tých ďalších, ktoré sa v knihe mihli alebo sa zdržali na dlhší čas na mňa nezapôsobila natoľko aby mi stála za zmienku. Čo je teda škoda možno by to popri tej hlavnej dvojke nebolo celkom od veci.

Kniha obsahovala pre mňa veľkú hromadu nedotiahnutých vecí. I keď sa jedna celá kapitola (predpokladám, že to tak malo byť) venovala objasneniu toho čo je Jarrold a jeho rodina zač ale dozvedela som sa kde sa tu vzali? Nie. K ničomu z pozadia ich existencie som sa nedopátrala takisto v závere knihy ostalo veľa nevypovedaného a nedoriešeného neviem či autorka plánuje nejaké pokračovanie ale ak nie tak ma sklamalo koľko toho ostalo otvoreného a bez vysvetlenia.

Je tu ešte jedna vec pri ktorej sa musím pristaviť. Každý asi pozná happy end na konci knihy. Je kopa kníh, v závere ktorých ho nájdeme. Ale aby happy endom končila takmer každá kapitola? To je pre mňa novinka. Keď to začalo byť ako tak zaujímavé autorka to hneď zabila nástupom rytiera v žiarivom brnení alias Jada alebo jeho rodiny. Každá scéna, ktorá tak nadobudla akú takú pútavosť bola razom v ťahu a ja som opäť zasa raz znova prevrátila oči nad celou knihou a túžobne som očakávala kedy ju konečne dočítam.

Čo dodať čítanie tejto knihy sa pre mňa stalo skôr snahou čím skôr sa prepracovať na záver a s pocitom, že ma tá kniha nepoložila ju odložiť čo najďalej. Tajomstvo duší sa pre mňa stalo druhým Twilightom, ktorý rozhodne čítať znovu nechcem i keď som si to vďaka tomuto dielku  nechtiac zopakovala. Tým z vás, ktorí si Twilight užívali sa možno táto knižka bude páčiť no mňa neuchvátila a dosť sklamala.

Moje hodnotenie: