pondelok 27. mája 2013

Čo je doma...to sa nepočíta?

Slovenské knihy sú nudné. Slovenskí autori nemajú talent. Nevedia písať. Knihy sú nezáživné nič nehovoriace braky. Načo čítať naše keď sú všetky rovnaké a predsa zahraničných je veľa tak prečo sa nevenovať im? - Stretli ste sa už s takýmto alebo podobným názorom na knihy z domácej tvorby? Ja áno a poviem vám, že v nich nie je ani za mak pravdy. 

Skôr ako začnem musím sa  jednej veci priznať. Ani ja som slovenské knihy nevyhľadávala nepovažovala som ich za hodné mojej pozornosti, mala som ich za knihy menejcenné, za knihy, ktoré sa rozhodne nemohli ničím rovnať tým toľko a všade ospevovaným zahraničným „skvostom“. 

Nechápala som čo kto na slovenských knihách vidí. Ale bol to iba môj obmedzený názor. Celá slovenská tvorba sa v mojej hlave obmedzila na pár autorov, ktorých som teda čítať netúžila. Akosi som si myslela, že všetko ostané môže byť už len horšie a teda by som to mala radšej zďaleka obchádzať v poriadnej vzdialenosti.

Ako veľmi som sa mýlila a na to aby som to zistila mi stačila jedna jediná kniha – Anjeli noci od Mirky Varáčkovej. Je mi jasné, že mnohí si povedia, že ani táto kniha nie je dobrá alebo nič výnimočné. Ale pre mňa bola pretože mi dokázala, že všetko čo som si dovtedy o slovenskej tvorbe myslela bola hlúposť. Dokázala mi, že slovenskí autori majú talent a písať vedia, že aj kniha ktorá sa neodohráva v americkom veľkomeste vie byť pútavá a hlavne, že by som slovenskej tvorbe mala dať šancu a tým zborila moje predsudky voči slovenským autorom. Dúfam, že každý z tých, ktorí domácu tvorbu zatracujú si nájdu tú svoju knihu, ktorá im dokáže ako sa mýlia, keď našimi knihami pohŕdajú na úkor zahraničných.  

Ale predsa to čo je americké alebo britské je lepšie. Aj takýto názor som počula a opäť musím nesúhlasiť. kde sa berie to presvedčenie, že to čo je spoza hraníc a najlepšie spoza veľkej mláky je lepšie, úžasnejšie, kvalitnejšie? Ja vravím, že nie. Takisto nečítam všetky slovenské knihy do radu. Niektoré mi skrátka sadnú niektoré nie. Niektoré vezmem do ruky len zo zvedavosti a stanú sa pokladmi v mojej knižnici. Niekedy to skúsim a netrafím sa do svojho vkusu ale je prevažná väčšina tých ktoré ma oslovili a rada sa k nim vrátim opäť a znova. Ale takto isto je to aj s literatúrou zo zahraničia no nie? Nie všetky knihy sú dobré, sú aj knihy ktoré by sme najradšej nikdy neboli vzali do rúk. Alebo stačí ceduľka Made in USA prípadne Made in UK aby kniha bola u nás úspešná? Naozaj stačí iba to aby si kniha u nás vyslúžila obdiv a to najlepšie hodnotenie? Nie je to málo?

Niektorí by isto chceli aby naši autori boli klonmi tých známych, aby písali tak ako ich obľúbenci, aby sme tu mali napríklad druhú Rowlongovú. Ale prečo? Prečo si nedokážeme vážiť to čo máme a chceme niečo iné. Veď ani spomínaná Rowlingová nie je klon iného autora má svoj štýl, svoje nápady, neopičí sa. Prečo to nedokážeme tolerovať u našich autorov? A keď sa to náhodou stane a podoba so známejším autorom sa nájde vysmievame sa autorovi ako nevie nič vlastné vymyslieť ako sa musí opičiť. Nevieme, čo chceme a to je náš veľký problém. Naši autori majú kopec skvelých nápadov, ktoré môžeme nájsť v kníhkupectvách alebo knižniciach a ďalší kopec, ktorý ešte len čaká na svoje objavenie pretože i u nás sa je kde inšpirovať i keď to mnohí nevidia. 

Slovensko má veľmi veľa autorov, talentovaných autorov aj keď o tom viacerí pochybujú. Nájdu sa v každom žánri. Či je to fantasy, spoločenské romány, krimi alebo trilery, dačo pre romantické duše, slovenská literatúra nezabúda ani na mladých dospelých, ktorí si takisto prídu na svoje, ani na tých, ktorí majú radi históriu či dobrodružstvo. Alebo sa chete jednoducho schuti zasmiať? I také knihy naša tvorba ponúka. Výber je skutočne veľký a každý si nájde to čo ho láka najviac. Len treba týmto knihám dať šancu a neodsudzovať ich dopredu. Pretože súdiť a nepoznať, hodnotiť a nič o veci nevedieť to je obmedzené.

Ak nabudúce pôjdete v kníhkupectve okolo kníh, ktoré nenesú na svojom obale zahraničné meno nenechajte sa odradiť. Možno budete príjemne prekvapení a zistíte, že mnohé z našich domácich kníh sú skvelé a mnohokrát i lepšie ako to čo sa k nám dováža zo zahraničia a isto si zaslúžia šancu.

18 komentárov:

  1. Úplne s tvojím článkom súhlasím. Mňa osobne strašne mrzí, že slovenskí autori a autorky sú takto podceňovaní, pretože aj medzi nimi sa nájdu ľudia, ktorí píšu skvelo, pútovo a majú obrovskú fantáziu. Nehovorím, že aj medzi zahraničnými knihami sa nenájdu kúsky, ktoré stoja za prečítanie aj viackrát, ale prečo by človek mal zatracovať domácu tvorbu? Všeobecne je to na Slovensku tak, že sa uprednostňuje zahraničná tvorba robia sa preklady a preto aj slovenská tvorba viac upadá, lebo človek si skôr kúpi preloženú knihu ako knihu napísanú domácim autorom, už len pretože ked vidí meno autora tak knihu hned odsúdi ako brak. Ja som rada, že čítam slovenské knihy pretože niektoré sú omnoho lepšie ako zahraničné a zaslúžia si pozornosť verejnosti, ale bohužiaľ toto je o ľuďoch a keď ľudia s tým nezačnú niečo robiť, tak slovenská literatúra bude len viac a viac upadať.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. aj mňa mrzí ako sa správame voči domácim autorom to by si v tej tak veľmi uznávanej USA nenašla to fakt len mi si nevážime, čo máme doma a pozeráme so záujmom za hranice ako keby len odtiaľ mohlo vzísť niečo prevratné...ja som takisto rada, že som sa dala na slovenské knihy lebo vidím, o čo by soms a pripravila keby ich obchádzam :)

      Odstrániť
  2. Pekny clanok. Ja som sice nikdy voci nim nemala predsudky, ale poznam vela takych. Okrem ineho niektore slovenske knihy patria k mojim best, napriklad Mariotovi dedici, Dzinsovy dennik, Punkova princezna... A tiez mam velmi rada autorov urbanikovu a matkina

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. no veď hej sú ľudia, ktorí tie predsudky proste majú a je veľká kopa takých s názorom aké sú slovenské knihy odpad a pritom ich ani len nečítali to je na tom najsmutnejšie, prípadne odsúdia celú literatúru pre jednu knihu...a teší ma, že máš medzi slovenskými autormi svojich obľúbencov :)

      Odstrániť
  3. Tie predsudky sú asi kvôli tomu, že naša krajina je malá, a tak je badateľnejšie, koľko naozaj otrasných príbehov z pier slovenských autorov sa vydáva. To sa deje aj v zahraničív USA, ale tam to množstvo zlých kníh zatienia tie dobré. U nás to asi možné nie je, a tak sa do nášho povedomia dostanú tie nekvalitné tituly a potom už ani nemáme snahu snažiť sa hľadať niečo hodnotné. Hoci takých kníh je u nás tiež dosť. Ja mám napríklad rada Dominika Dána, Maxima E. Matkina, z tých pre ženy píšucich Tamaru Heribanovú, Pavla Hiraxa Baričáka - od týchto autorov si prečítam hocičo. a potom sú tu ešte konkrétne tituly od iných autorov, ktoré sa mi páčia: Dom hluchého (Peter Krištúfek), Tovar (Tatiana Melasová), 3ťastlivec (Lenona 3tiblaríková). Musím však povedať, že napríklad knihy Evy Urbaníkovbej vôbec nemám rada.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. nemáme snahu, nechceme hľadať..to je presne problém vďaka jednej zlej skúsenosti si necháme ujsť knihy, ktoré by sa nám mohli skutočne páčiť a nemusia niesť zahraničné meno...áno samozrejme ani ja nečítam všetkých slovenských autorov to som vlastne aj spomínala ale veď to je normálne každý si vyberá to svoje ale takisto ako sa dá v zahraničných i v našich knihách sa dá vybrať :)

      Odstrániť
  4. Pekný článok, Mimi. A máš pravdu, čo je doma, to sa nepočíta :(

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem :) je to smutné to je pravda a samu ma dosť mrzí ako sme ochotní vyhodiť peniaze za knihy z dovozu čo samé o sebe nieje také zlé ale horšie, že často krát sú to knihy, ktoré tým slovenským nesiahajú po päty (česť výnimkám)

      Odstrániť
  5. Ja som sa dlho nedostala ku slovenskej tvorbe, nejak sa mi vždy viac páčili zahraničný autori a to z toho dôvody, že ma hneď zaujali námetom, obálkou, anotáciou... proste to bolo niečo, čo som si chcela prečítať. Minule som ale narazila v knižnici na Punkovú princeznú a Risknem to s punkerom, obe som prečítala a obe sa mi páčili, napriek tomu, že to nebola zrovna téma, ktorú by som vyhľadávala. Ak náhodou niekto napíše nejaké fantasy, čo ma na 1. pohľad upúta, určite po tom siahnem, či už to je zahraničný alebo slovenský či český autor.
    Momentálne mám ale v to-read liste toľko kníh, že vyslovene nevyhľadávam žiadne nové, len čakám, kedy budem mať čas na tie, ktoré si chcem prečítať. Rozhodne ale nezatracujem slovenskú tvorbu a nehádžem veci do jednej kopy, plánujem si prečítať aj Som bosorka aj prežila som svet a ešte od Enjy Rúčkovej čokoľvek! 8)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tak to je škoda, že na ne teraz nemáš čas ale rozhodne si na ne čas potom neskôr nájdi verím, že medzi nimi nájdeš knihy, ktoré sa ti zapáčia :)

      Odstrániť
  6. Ja som dala šancu viacerým knihám a žiadne ma nechytili. Priznám sa, že v žánri fantasy som ich objavila len pár a tie sa mi zdali málo premyslené, bez poriadnej zápletky. Postavy boli bezcharakterné a nudné. A keďže príbehy z reality nečítam - tie u nás väčšinou vydávajú -, nemyslím si, že si nájdem nejakého obľúbenca.
    Jediní slovenskí autori, ktorých obdivujem, nič nevydali.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. no myslím, že tvoj názor mi je jasný takisto ako tebe je asi jasný ten môj takže nevidím význam ta o niečom presviedčať :)...no nemyslíš si to len preto lebo nechceš a tu je iný problém nie v kvalite literatúry ale v prístupe k nej ;)

      Odstrániť
  7. Nepovedala by som zrovna, že slovenskú tvorbu práve odtláčam alebo nejako ignorujem, ešte som sa k nej celkom nedostala a priznám sa, nikdy som sa ani nechcela. To boli časy, kedy bola ešte Urbaníková a jej podobné a tie ma veľmi nelákali, pretože pred takými piatimi rokmi ma k tomu ešte neťahalo. Áno, Matkina mám za sebou, to je taká klasika, čítali to všetky kamarátky, tak som samozrejme nechcela byť pozadu.
    Minule som narazila na Sprevádzačku od Miroslavy Varáčkovej, ale musím povedať, že kniha ma nejak neoslovila a teda znova som sa tak stiahla. Problém je, že dej sa mi zdal nudný a postavy neprepracované. Naposledy som však čítala Súboj lásky od Dominiky Spodniakovej a to ma chytilo viac, škoda, že to bolo také kratučké a nedorobené, ale nápad to malo pekný. Keby to autorka ešte prepracovala a neskôr vydala, mohlo to byť oveľa lepšie. Čo ma však na niektorých slovenských dielach odrádza sú slovenské mená, možno to bude znieť hlúpo, ale jednoducho si nepomôžem. No Súboj lásky ma tak trochu postrčil, aby som vyskúšala ešte nejaké iné autorky zo slovenskej tvorby, tak som zašla do knižnice a uvidím, čo z toho teda vzíde.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. vravela som to aj vyššie vravím to znova ani mne nesadne každá slovenská kniha ide o to nenechať sa odradiť :)a ak ťa odradia na našich knihách mená tak prepáč ale to je naozaj hlúpe :)to ako keby poviem, že nečítam zahraničné lebo sa mi nepáčia anglické mená :)

      Odstrániť
    2. Tebe to môže ako kritérium pripadať hlúpe ale je to rovnaké kritérium ako keď poviem že necitam romantické knihy pretože nemusím presladne romance a kopy klišé ktoré sa aj tak v realite nestanú... Takže áno niektoré slovenske mená znejú v diele zle rovnako ako mozu znieť aj niektoré britské ale nemusíš hneď o niekoho názore povedať že je hlúpy... Podľa mňa by sa mal kazdy sám rozhodnúť či siahne po slovenskej knihe a teda nie kazdy má rovnaký názor ako ty, ale niekedy je dobre aj pochopiť že sto ľudí = sto chutí :)

      Odstrániť
    3. to, že je to hlúpe si skonštatovala sama ;)

      Odstrániť
    4. Niekto sa očividne straca v konverzacii :)

      Odstrániť
    5. a niekto po sebe nevie čítať ale tak neriešim ;)

      Odstrániť

Ďakujem, že komentujete moje články, veľmi si to cením. Snažím sa na každý komentár, skôr či neskôr odpovedať. :) Prosím vás, nepoužívajte v komentároch vulgárne a urážlivé slová.