Enja Rúčková – Risknem to s punkerom

Autor: Enja Rúčková
Názov: Risknem to s punkerom
Počet strán: 272
Rok vydania: 2011
Vydavateľstvo: Motýľ

Anotácia: Maturantka Tina má pocit, že jej život uviazol na mŕtvom bode. Pociťuje potrebu zažiť niečo nevšedné, a tak sa ocitne na koncerte punkrockovej kapely. V chalanovi, ktorý sedí za bicími, spozná svojho bývalého suseda. Vrátil sa po dvoch rokoch z cudziny, pričom to pred všetkými známymi veľmi úspešne zatajil. K Tine je však od samého začiatku úprimný, neskrýva pred ňou svoje vlastné pocity. Vyvracia jej mienku o sebe aj o tom, v čo doteraz verila. Obracia jej svet hore nohami, otvára jej nový obzor, vťahuje ju do víru punkovej energie a slobody. Prináša so sebou závan čerstvého vzduchu, no na druhej strane aj riziko a nebezpečenstvo. Je teda iba na Tine, či sa rozhodne stiahnuť do kúta alebo sa poddá svojmu srdcu. Bude v jej prípade platiť, že risk je zisk?

Na knihu Risknem to s punkerom sa chystám už hádam aj pol roka no až teraz som sa k jej prečítaniu dostala. Do čítania som sa púšťala s očakávaním skvelej knihy, ktorá ma ohúri a zapáči sa mi. No nestalo sa tak. Nie tak úplne bola pre mňa totiž v určitom smere sklamaním.

Hlavnou hrdinkou je Tina, maturantka, ktorá uviazla vo vzťahu, ktorý vôbec nespĺňa jej predstavy a je takpovediac bezvýznamný . Keď sa raz ocitne na punkovom koncerte v bubeníkovi vystupujúcej kapely spoznáva svojho bývalého suseda Džonyho, ktorý sa vrátil z cudziny. Tinu som spočiatku akceptovala ako hlavnú postavu, voči ktorej som nemala ani odpor no ani som si nemyslela, že je ktovieako skvelá. Postupom času ma sama svojim konaním privádzala do zúfalstva. Z neutrálnej hodnoty sa razom dostala u mňa do mínusu. Celé jej správanie, unáhlené rozhodnutia, konanie zmýšľanie, vystupovanie – všetko toto dohromady ma neskutočne štvalo. 

Druhou hlavnou postavou je už spomínaný Džony. Ten u mňa obstál asi tak isto ako Tina. Spočiatku mi prišiel fajn. Milý, vtipný, kto by ho nemal rád avšak ako strany plynuli aj názor na jeho maličkosť sa z mojej strany začal meniť. Postupne sa odkrývali vlastnosti a správanie, ktoré mi vonkoncom neboli sympatické. Chvíľami na mňa pôsobil dojmom, že má akúsi psychickú chorobu. V jednej chvíli milý, príjemný o chvíľu sa správal ako grobian až by sa ho človek skutočne bál. I keď viem, že si v detstve prežil svoje neprišlo mi jeho správanie veľmi adekvátne no možno každý sa s určitými  vecami vysporiadava inak.

Vďaka Bohu za vedľajšie postavy. Presne toto som si pomyslela počas čítania tejto knihy. Občas sa stáva, že vedľajšie postavy ma očaria omnoho viac ako tie hlavné. Risknem to s punkerom je presne tento prípad. Či už Džonyho spoluhráči z kapely alebo Tinine kamošky – až na jednu výnimku. Všetci boli z môjho pohľadu sympatickejší ako samotní hlavní protagonisti. 

Spomínala som jednu výnimku ňou je Tinina kamarátka Zuzana. Tá bola taktiež sama o sebe pekný prípad. Tej som bohužiaľ taktiež neprišla na chuť. Jej zmýšľanie mi pripomínalo lacnú dievčinu z výpadovky, na ktorú sa podobala postupom času čoraz viac i svojim počínaním. A toto v knihách bohužiaľ neviem doceniť. Jej osoba mi prišla po dočítaní knihy značne nedoriešená akoby na ňu autorka pozabudla a už sa k nej nevrátila. Škoda.

I napriek všetkému vyššie spomínanému sa mi kniha čítala veľmi ľahko a pomerne rýchlo, nechýbal jej vtip no i ten sa časom akosi presúval do úzadia a vtipných hlášok, ktorých som si zo začiatku užila dostatok bolo razom akosi poskromno.

To čo ma na tejto knihe potešilo hádam najviac je prostredie v ktorom sa kniha odohráva. Nie som síce pravidelným návštevníkom punkových koncertov ich počet by sa dal skresať na skutočne mizivú hodnotu no zato s rockovými koncertmi skúsenosť mám a myslím, že atmosféra bude dosť podobná a tak som si vďaka tejto knihe opäť zopakovala niektoré koncertné zážitky vďaka atmosfére, ktorú autorka  tak skvele opísala.

Samozrejme aj romantika má v tejto knihe svoje miesto. I keď niekedy som skôr mala dojem, že je milne zamieňaná za niečo iné, čo s ňou dokopy nie vždy musí ísť. Džony miluje Tinu – dáva jej to okato najavo - Tina to nevidí - Džony jej to dáva výraznejšie najavo - Tina chce Džonyho. Tak by som v skratke opísala ich vzťah, ktorý bol  však vďaka ich povahám samozrejme komplikovanejší. Avšak nemohla som sa celú knihu zbaviť pocitu (a neprešiel ma ani po dočítaní), že vlastne celú knihu šlo prakticky o to, komu sa prvému nevinnú a naivnú Tinu podarí  dostať do postele. A to mi na knihe výrazne vadilo a kazilo mi to celkový dojem z čítania bohužiaľ.

Sčítané a podčiarknuté kniha bola pre mňa takým priemerom. Nebola dačím svetoborným, dačím, z čoho by som spadla zo stoličky no taktiež to nebol úplný prepadák, ktorý by som nedokázala ani len dočítať. A tak som si v hodnotení zvolila zlatú strednú cestu, ktorá mi ku knihe príde adekvátna.

Moje hodnotenie: